Zmeny Obchodného zákonníka, Trestného zákona a iných súvisiacich predpisov

Koncom minulého roka  NRSR schválila novely Obchodného zákonníka a Trestného zákona, ktoré sa zameriavajú  najmä na postih osobnej zodpovednosti štatutárov a spoločníkov za úkony, ktoré by spoločnosť mohli priviesť do platobnej neschopnosti voči veriteľom, prípadne cielene plánovať úkony smerujúce k nepoctivému likvidovaniu zadlženej spoločnosti. Ide hlavne o účelové zlučovanie obchodných spoločností, zákon zavádza mechanizmy proti tzv. bielym koňom a zvyšuje zodpovednosť štatutárnych orgánov a spoločníkov firiem.

Veľmi v stručnosti;

  • novela zavádza nový trestný čin – tzv. nekalá likvidácia – trestne stíhaný môže byť ten, kto sa stane tzv. bielym koňom, ako aj tí, ktorí prevádzajú svoju účasť v obchodnej spoločnosti na tzv. bieleho koňa, alebo tí, ktorí tieto úkony sprostredkúvajú. Trestná sadzba môže byť uložená až na obdobie 15 rokov.
  • novela posilňuje zodpovednosť štatutárnych orgánov obchodných spoločností za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sa firma dostane do stavu, že nemá dosť majetku na uspokojovanie všetkých veriteľov, tzn. že má záväzky vyššie, ako majetok, alebo inými slovami záporné vlastné imanie ( výšku vlastného imania si môže nájsť každý napríklad v súvahe, ktorá je súčasťou účtovnej závierky, a je to druhý riadok na strane pasív ). Zodpovednosť štatutárnych orgánov spočíva v osobnej zodpovednosti za škodu, ktorú týmto nekonaním spôsobia veriteľom, a rozhodnutie súdu môže znamenať diskvalifikáciu štatutárneho orgánu. Nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu štatutárnym orgánom včas bude zároveň aj trestným činnom marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania.
  • ďalším sprísnením v zmysle novely je nezbavenie sa povinnosti štatutárneho orgánu zánikom funkcie štatutárneho orgánu a zavedenie povinnosti bývalému štatutárovi, ktorému zanikla funkcia aj naďalej poskytovať súčinnosť napr. správcovi dane, exekútorovi, správcovi konkurznej podstaty a pod. To znamená, že štatutárny orgán, ako napríklad konateľ, aj po zániku funkcie bude povinný voči spoločnosti v niektorých úkonoch, a bude za ne zodpovedať.
  • novela zavádza osobnú zodpovednosť spoločníkov za škodu, ak urobia úkony smerujúce k výraznému poškodeniu alebo úpadku  spoločnosti.

 

Novela Daňového poriadku

  • Novela Daňového poriadku zavádza povinnosť pre právnickú osobu, ako aj fyzickú osobu – podnikateľa doručovať všetky podania ( napr. daňové priznania, žiadosti a pod. ) jedine elektronicky. Doteraz táto povinnosť platila pre platiteľov DPH, alebo daňovníkov, ktorých na základe plnej moci zastupoval pred správcom dane advokát, alebo daňový poradca. Fyzické osoby majú túto povinnosť až od 1.7.2018 a vzťahuje sa  len na prípad, že ide o fyzické osoby – podnikateľov ( tzn. nevzťahuje sa napríklad na fyzické osoby, ktoré majú príjmy z prenájmu, alebo ostatné osoby nepodnikateľov ).
  • Daňový poriadok ďalej zavádza nový pojem, tzv. index daňovej spoľahlivosti. Pôjde o tzv. známkovanie daňových subjektov z hľadiska ich dobrovoľnej daňovej disciplíny hodnotenej za niekoľko predchádzajúcich zdaňovacích období. Kritériom pre zaradenie do určitého stupňa môže byť napríklad, že daňový subjekt nevykazuje daňové nedoplatky, výsledky daňových kontrol sú bez vážnejších poručení, dobrá komunikácia so správcom dane a pod. Daňové subjekty zaradené do stupňa „spoľahlivé daňové subjekty“  by potom mohli mať u správcu dane určité výhody v rámci zákonných možností, tieto však neboli k dnešnému dňu zverejnené, a mali by byť predmetom rozpravy medzi Finančným riaditeľstvom, MFSR, podnikateľským zväzmi a Komorou daňových poradcov.
  • Ďalším obsahom novely je zníženie poplatkov za záväzné stanoviská, ktoré na požiadanie vypracováva ku konkrétnym daňových problémom v 60 dňovej lehote  Finančná správa. Podľa dôvodovej správy ide o propodnikateľské opatrenie, ktoré má zvýšiť záujem menších daňových subjektov podávať žiadosti o vydanie záväzných stanovísk. Sadzba za takúto službu zo strany Finančnej správy je 1% zo sumy predpokladaného obchodného prípadu, pričom, ak ide o uplatnenie len jedného daňového predpisu sa aktuálne mení minimálna suma poplatku zo 4 000 € na minimálnu sumu 2 000 €, pričom horná hranica poplatku ostáva aj naďalej 30 000 €. V prípade že by išlo o aplikáciu viacerých daňových predpisov, alebo o opakované obchodné prípady, poplatky sú vyššie. V praxi to okrem „pousmiatia sa“ znamená, že pre menších podnikateľov s daňovými problémami  v nižšej ( ale nie nevýznamnej ) výške je aj naďalej tento štatút záväzného stanoviska prakticky neaplikovateľný  a v komplikovaných prípadoch, kedy  má subjekt záujem postupovať maximálne v súlade so zákonom a nekrátiť dane, v podstate aj naďalej nemá možnosť získať objektívny a hlavne záväzný názor finančnej správy, keďže poplatky často v praxi prekračujú predpokladané riziko sankcie z nesprávneho postupu.

 

Účtovníctvo

  • predlžuje sa lehota pre povinnú archiváciu účtovných dokladov z 5 na 10 rokov. Tu pripomínam, že pre platiteľov DPH táto lehota pre archiváciu daňových dokladov platila už aj v minulosti,
  • predlžuje sa lehota na oznámenie schválenia účtovnej závierky u správcu dane z 5 na 15 dní. Pokiaľ je to možné, a účtovná závierka bola schválená do jej podania, pri menších spoločnostiach sa snažíme toto oznámenie urobiť hneď s podaním účtovnej závierky, aby sa nemusel tento úkon robiť dodatočne.

 

Elektronické registračné pokladnice

  • Novelou prešiel aj Zákon o registračných pokladniciach. Len stručne by som spomenula, že pokiaľ sa ERP používa na rôznych predajných miestach v odlišnom čase, v knihe ERP a aj na tlačových výstupoch z ERP sa ako predajné miesto uvedie slovné spojenie „prenosná pokladnica“;
  • Podnikateľ, na ktorého sa nevzťahuje povinnosť evidovať tržbu cez ERP je povinný na každom predajnom mieste sprístupniť oznámenie, v ktorom uvedenie, že nie je podľa Zákona o ERP povinný používať ERP.
  • Označenie tovaru a služby musí byť vyjadrené tak, aby bolo možné predávaný tovar, službu jednoznačne určiť alebo pomenovať a takto odlíšiť od iného tovaru, alebo služby. Od 1.1.2018 platí, že tovar alebo službu nemožno označiť len číselným znakom, alebo alfanumerickým kódom,
  • Zmeny nastávajú aj v súvislosti s Knihou elektronickej registračnej pokladnice, a to hlavne v súvislosti s údajmi, ktoré je potrebné po novom zaznamenať do knihy ERP ( potrebné pozrieť bližšie § 13 ods. 3 a § 18cd ods. 3 ZoERP.)

 

Zákon o DPH

Novela Zákona o DPH sa týka hlavne dvoch špecifických oblastí a to cestovných agentúr, a rozšírenie okruhu aplikácie tzv. prenosu daňovej povinnosti pri dodaní konkrétnych druhov poľnohospodárskych plodín a kovov.

Cestovné kancelárie a agentúry (CK, CA).

Od 1.1.2018 sa mení postup zdaňovania prirážky pri poskytovaní služieb cestovného ruchu.

Do konca roku 2017 cestovné kancelárie a agentúry postupovali pri predaji zájazdu konečnému spotrebiteľovi – cestujúcemu tým spôsobom, že pri predaji služieb, ktoré obstarali od iných podnikateľský subjektov napr. hotelov, prepravcov a pod. zdaňovali daňou z pridanej hodnoty  len svoju prirážku, pričom nemali z nakúpených služieb nárok na odpočet dane a naopak, na tieto konkrétne hodnoty služieb DPH neaplikovali ani pri predaji. Dani teda podliehala vždy len prirážka CK, príp. CA. Od 1.1.2018 v  zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ takúto osobitnú úpravu zdaňovania prirážky musia členské štáty uplatňovať na každý predaj služieb cestovného ruchu bez ohľadu na to, kto je príjemcom týchto služieb, tzn. nerozlišuje sa, či je kupujúci občan, alebo podnikateľ. Právna úprava Zákona o DPH teda od 1.1.2018 rozširuje uplatňovanie osobitnej úpravy aj na prípady, keď príjemcom služieb cestovného ruchu je podnikateľ, ktorý kupuje balík služieb cestovného ruchu na účely svojho podnikania, a to či už na účely jeho ďalšieho predaja alebo napríklad na účely pracovnej cesty zamestnancov. V zmysle uvedeného potom cestovná kancelária, alebo agentúra nebude  zdaňovať na faktúre svojím zákazníkom jednotlivé služby cestovného ruchu, ale ich predá ako jeden balík bez vyčíslenia DPH. Kupujúci – podnikateľský subjekt, si nebude môcť pri takomto postupe uplatniť z týchto služieb odpočet dane. CK, CA zdaní len svoju prirážku, k čomu je povinná pre účely prípadnej kontroly viesť podrobné záznamy. Keďže nebude z predaného balíka služieb odvádzať okrem prirážky do štátneho rozpočtu  DPH, nebude mať ani nárok na uplatnenie odpočtu dane z nákupov na vstupe.

 

Prenos daňovej povinnosti – poľnohospodárske plodiny, a kovy.

Prenos daňovej povinnosti znamená, že pri obchode medzi dvomi podnikateľmi – platiteľmi DPH – sa obchod akoby „nezdaňuje“ daňou z pridanej hodnoty, ale plnenie sa vyfakturuje bez DPH. Daň odvedie namiesto predávajúceho až kupujúci, ktorý má zároveň za splnenia podmienok daných zákonom nárok na odpočet dane, čo sa prejaví vo výpočte daňovej povinnosti tohto podnikateľa v priznaní ako „nula“. To znamená, že pri takejto fakturácii, sa v reťazci medzi podnikateľmi daň, ako keby „neotočí okolo štátneho rozpočtu“, ako je to v bežnej DPH podnikateľskej praxi zaužívané. Týmto mechanizmom sa zabraňuje daňovým únikom na DPH, ktoré spočívajú hlavne vo fingovaní nadmerných odpočtov, a tiež sa týmto nezaťažujú peňažné toky podnikateľov. Problém v praxi však spôsobuje často nejasnosť v správnej aplikácii, pričom finančná správa sa k problematike stavia nekompromisne, a vyžaduje od podnikateľov používať jedine správny postup s tlakom opravovať chyby dodatočnými priznaniami aj niekoľko rokov dozadu. To bez ohľadu na to, či nesprávny postup v konečnom dôsledku spôsobil, alebo nespôsobil daňový únik. Zákonodarca takýto mechanizmus prenosu daňovej povinnosti zaviedol už v minulosti, napríklad  na stavebné práce, dodanie kovového odpadu, fakturáciu tovaru zahraničnou osobou s miestom dodania na Slovensku,  príp. na  dodanie nehnuteľnosti podľa §38/1. Postup sa taktiež už niekoľko rokov používa pri dodaní nasledovných  komodít, pokiaľ hodnota na faktúre je 5 000 € a viac – integrované obvody, ako sú mikroprocesory a centrálne spracovateľské jednotky, mobilné telefóny na použitie s licencovanou sieťou, kovy patriace do vybraných kapitol colného sadzobníka, a takisto poľnohospodárske plodiny patriace do kapitol 10-12 colného sadzobníka. Od 1.1.2018 sa hranica 5 000 € ruší na poľnohospodárske plodiny ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu – viď  kapitola 10 – 12 colného sadzobníka, napr. obilniny – pšenica, raž, jačmeň, ovos, kukurica, ryža …, olejnaté semená – ľanové semená, slnečnicové semená, semená repky…, olejnaté plody, priemyselné alebo liečivé rastliny, slama a krmoviny  a na kovy, ako sú oceľ a železo a polotovary z kovov, ktoré patria do kapitoly 72 a do položiek 7301,7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka. Je veľmi dôležité, aby si daňovníci, ktorých by sa mohla táto situácia dotýkať – a to či už pri nákupe, alebo predaji  tovaru – pozorne pozreli tieto kapitoly v colnom sadzobníku, ktorý je možné nájsť na tomto linku: https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/clo-obchodny-tovar/nomenklatura. Upozorňujem, že situácia s poľnohospodárskymi plodinami sa môže dotýkať aj majiteľov reštaurácii, alebo maloobchodov, ktorí  kupujú napríklad ryžu. Je potrebné dbať na to, aby sa  pri kúpe takéhoto tovaru  prezentovali ako podnikatelia – platitelia DPH a takýto tovar kúpili jedine v režime prenosu daňovej povinnosti, teda bez DPH. Finančná správa k takémuto postupu vydala 5.1.2018 bližší výklad, ktorý je možné nájsť na tomto odkaze: https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie…

Nesprávna fakturácia s DPH má potom dopad hlavne na účtovníctvo kupujúceho, ktorý nemá nárok na odpočet dane, pokiaľ je táto na faktúre vykázaná nesprávne. Nesprávna fakturácia bez DPH má zas dopad na hlavne na účtovníctvo predávajúceho, od ktorého by bola vymáhaná ako nedoplatok. Ako je vyššie uvedené, finančná správa nemá zatiaľ v záujme pri takýchto situáciách pristupovať k podnikateľom kompromisne, je potrebné si pozorne preštudovať colný sadzobník.

 

Zákon o dani z príjmov

Novelou prešiel aj Zákon o dani z príjmov. Novela sa  dotýka hlavne veľmi špecifických a veľmi komplikovaných oblastí, z ktorých by som pár spomenula; nedotýkajú sa však moc bežnej podnikateľskej praxe malých a stredných podnikateľov.

 

Najprv pár dôležitých veličín:

Nezdaniteľná časť základu dane:
2014 – 2017: 3 803,33 €   2018: 3 830,02 €

Maxim. zákl. dane pre uplatnenie nezd. časti:
2014 – 2017: 19 809 €   2018: 19 948 €

 

Od 1.7.2018 je povinne sociálne je poistená SZČO ( podnikateľ, živnostník), ak presiahne v roku 2017 príjmy 5 472 €

Od 1.1.2018 sú minimálne odvody do Sociálnej poisťovne 151,16 € a do Zdravotnej poisťovne 63,84 €

 

Podpora kúpeľníctva

novela skracuje dobu odpisovania budov na kúpeľnú starostlivosť zo 40 rokov na 20 a zavádza sa nová nezdaniteľná časť vo výške najviac 50  € ročne na daňovníka, manželku (manžela) a každé dieťa daňovníka na preukázateľne zaplatené úhrady za kúpeľnú starostlivosť

  • S účinnosťou od 1. 1. 2018 dochádza k výraznému rozšíreniu Super odpočtu výdavkov/nákladov na výskum a vývoj, a to

    *vo výške100 % nákladov na V&V vynaložených v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie (t. j. prvýkrát za zdaňovacie obdobie roku 2018), v členení podľa jednotlivých projektov V&V a

    *100 % z kladného medziročného rozdielu medzi priemerom úhrnu týchto výdavkov vynaložených v bežnom zdaňovacom období a predchádzajúcom zdaňovacom období av dvoch predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

  • v rámci podpory priemyselného výskumu a vývoja sa zavádzajú tzv. Patent boxy. Vo výške 50% budú oslobodené od dane príjmy z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie udelených a registrovaných patentov, úžitkových vzorov a softvéru, ktoré sú výsledkom vlastnej činnosti daňovníka (nie nakúpené). Oslobodenie sa vzťahuje rovnako aj na príjmy z predaja výrobkov, pri výrobe ktorých sa využíva registrovaný patent alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom.
  • vo vzťahu „farma firma“ ( držiteľ povolenia na výrobu, distribúciu alebo registráciu lieku) a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (nemocnice, lekárne, ich zamestnanci a ostatní zdravotnícki pracovníci) dochádza k oslobodeniu od dane z príjmov hodnoty stravy poskytnutej „farma firmou“ vo forme nepeňažného plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom vzdelávacom podujatí, ktoré spĺňa charakter sústavného vzdelávania podľa Zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Oslobodenie sa vzťahuje aj na plnenia poskytnuté v roku 2017. Súčasne sa menia lehoty na podanie oznámenia správcovi dane a to do konca kalendárneho mesiaca (január) po skončení kalendárneho roka. Bližšiu informáciu k tejto problematike nájdete na nasledovnom odkaze: https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok….

 

Pre zahraničných podnikateľov:

 

  • zavádza sa tzv. pravidlo zdaňovania pri odchode – exit tax – Ide o povinnosti, ktoré ukladá zákon o dani z príjmov len pre právnické osoby pri presune majetku, presune podnikateľskej činnosti daňovníka alebo presune sídla spoločnosti (stálej prevádzkarne) z územia SR do zahraničia, t. j. v nasledovných prípadoch: daňovník PO (rezident SR) presúva majetok z ústredia na území SR do jeho stálej prevádzkarne v zahraničí, alebo daňovník PO (nerezident SR) presúva majetok zo stálej prevádzkarne na území SR do svojho ústredia v zahraničí alebo do inej stálej prevádzkarne v zahraničí.
  • zavádza sa pojem tzv. digitálna platforma, – dôležité pre zahraničné subjekty – ktorou sa rozumie hardvérové alebo softvérové vybavenie na správu aplikácií, ktorými sa na území SR poskytujú rôzne druhy služieb, výmena informácií medzi koncovými užívateľmi; súčasne sa rozširuje možnosť vzniku stálej prevádzkarne na území SR aj o výkon takých činností, ktoré sú trvale poskytované na území Slovenskej republiky prostredníctvom digitálnej platformy (elektronických aplikácií) pri opakovanom sprostredkovaní služieb prepravy a ubytovania;
  • dopĺňa sa § 16 ods. 1 písm. e) o nový bod 10, na základe ktorého je možné na území SR zdaniť aj tie príjmy/platby, ktoré sa vyplácajú za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej činnosti, sprostredkovateľskej činnosti, a to vo výške, v akej je platba zahrnovaná do základu dane (§ 19).