Uverejnené v Hospodárskych novinách 27. novembra 2017

Blíži sa koniec roka, a na daňovú optimalizáciu je ideálne myslieť už teraz, lebo v marci môže byť v niektorých prípadoch neskoro. Ide hlavne o také kroky, ktorými si môže podnikateľ legálne prenášať daňové výdavky do zdaňovacieho obdobia, kde ich potrebuje, napríklad ich úhradou. Tú je potrebné vykonať ( alebo nevykonať ) do konca tohto roka, a keďže platby v hotovosti sú dnešnou legislatívou pomerne dosť obmedzované, platbu treba často zabezpečiť jedine prostredníctvom banky. Treba si však uvedomiť, že daňová optimalizácia nemusí vždy spočívať v tom, že je pre podnikateľa výhodné „nahrnúť“ čo najvyššie náklady do aktuálneho roka, teraz mám na mysli rok 2017. Za rok 2017 môže mať podnikateľ k dispozícií ešte „pár bonusov“ z minulých období a môže byť pre neho výhodnejšie využiť najprv tie, a ak mu budú „postačovať“ iné výdavky si môže radšej preniesť ( napríklad splnením podmienky úhrady ) až do roka 2018. Tými bonusmi mám na mysli, hlavne kumulované straty z rokov 2010 – 2013, ktoré sa postupne od roku 2014 odpočítavajú od základu dane vo výške jednej štvrtiny ročne, a v roku 2017 je možnosť použiť už len poslednú štvrtinu, alebo podobný princíp platí aj pre straty z rokov 2014 až 2016, akurát z nich sa ešte nejaké časti prenášajú do ďalších období. Podľa súčasného znenia zákona ale platí, že pokiaľ podnikateľ dosiahne stratu, má možnosť si ju odpočítavať od základu dane vo výške jednej štvrtiny najbližšie štyri zdaňovacie obdobia. Ak túto možnosť nevyužije, definitívne o túto výhodu prichádza. Taktiež v roku 2017 má podnikateľ poslednú možnosť odpočítať daňovú licenciu platenú v roku 2014, ako preddavok na daň ( pozn. daňová licencia sa hradí vo výške 480 €, 960 €, alebo 2 880 € a v daňovom priznaní za rok 2017 sa bude hradiť ešte posledný krát ). Ak tieto výhody podnikateľ nevyužije teraz, pri zostavovaní priznania za rok 2017 prepadnú v prospech štátu.

 

Úhradami ktorých výdavkov môžeme ovplyvniť základ dane?

Zákon o dani z príjmov vymedzuje kategóriu niekoľkých druhov nákladov, ktoré aby si podnikateľ – obchodná spoločnosť mohol uplatniť ako odpočítateľnú položku od základu dane musí v danom roku aj uhradiť. Ide najmä o tieto výdavky:

  • výdavky na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,
  • výdavky na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka. Pri tomto druhu výdavku, ako jedinom platí rovnaké zaobchádzanie aj pre protistranu, to znamená, že aj daňovník, ktorý takúto službu faktúruje, a vstupuje mu do výnosov použije rovnaký princíp ako odberateľ, čiže zahrnie do daňových výnosov len takú faktúru, ktorá je jej uhradená.
  • odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu;
  • výdavky na poradenské služby, ako sú účtovné, auditorské, daňové a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2120,
  • výdavky na získanie noriem a certifikátov. Pričom pokiaľ tieto výdavky presahujú obstarávaciu cenu 2 400 € sa zahrnú do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky zaplatené,

Zákon vymedzuje aj ďalšie druhy nákladov, ktoré vyžadujú úhradu, ide ale skôr už o špecifické náklady, ako sponzorské, kompenzačné platby, alebo úhrady za služby do krajín, s ktorými nemá SR podpísanú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

Ak príde k úhrade takéhoto nákladu až v ďalšom zdaňovacom období, bude znižovať základ dane až v tomto roku úhrady.

Ďalším obmedzením v zákone, ktoré je naviazané na peňažné toky podnikateľa, je ustanovenie, ktoré požaduje, aby daňovník – obchodná spoločnosť zvyšoval svoj základ dane o záväzky po lehote splatnosti a to nasledovne :

Podľa znenia zákona platného od 1.1.2014 sú daňovníci účtujúci v podvojnom účtovníctve povinní zahrnúť do základu dane a zdaniť neuhradené záväzky po lehote splatnosti, ktoré sa vzťahujú k nákladom, odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám a finančnému majetku v nasledovných výškach:

  • ak je záväzok po lehote splatnosti viac ako 360 dní zdaňuje sa 20 % záväzku
  • ak je záväzok po lehote splatnosti viac ako 720 dní zdaňuje sa 50 % záväzku
  • ak je záväzok po lehote splatnosti viac ako 1 080 dni zdaňuje sa 100 % záväzku.

Tzn. ak má daňovník v účtovníctve záväzky splatné v roku 2016 ( príp. 5 dní na začiatku januára 2017 ) a staršie – a to či už za služby, tovar, majetok, drobný nákup, ale aj vystavené dobropisy bude jeho povinnosťou zvýšiť o tieto záväzky základ dane podľa toho, ako je uvedené vyššie. Ide o pomerne tvrdé ustanovenie, ktoré prikazuje dodaniť aj také záväzky, ktoré neboli nikdy premietnuté v nákladoch, ako napríklad neuhradené faktúry za pozemky, ktoré sa neodpisujú; tovar, a to aj taký, ktorý je stále na sklade a nikdy neovplyvnil náklady; alebo odpisovaný majetok, ktorý sa do nákladov dostal prostredníctvom odpisov len čiastočne. Preto je vhodné sa nad takýmito otvorenými položkami zamyslieť ešte pred koncom roka, a v rámci možností ich vysporiadať. Podotýkam, že zákon nepripúšťa „optimalizovať“ cez novo-dohodnuté lehoty splatnosti.

V prípade úhrady záväzku v neskorších rokoch, bude možné tento odpočítať od základu dane v roku úhrady.

Ak sa u podnikateľa vyskytli takéto náklady, alebo záväzky v minulých rokoch, ktoré z dôvodu nevykonania úhrady musel vyňať z daňových výdavkov, a k úhrade prišlo počas obdobia 2017, môže si túto položku odpočítať v daňovom priznaní. Preto, pokiaľ budete robiť nejaké predbežné kalkulácie pred koncom roka, nezabudnite okrem strát a daňovej licencie aj na túto skutočnosť.

Na záver treba podotknúť, že daňová optimalizácia pre živnostníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva je trocha odlišná. Princíp celého účtovníctva vlastne spočíva hlavne v peňažných tokoch, tzn. daňový základ podnikateľa tvoria hlavne platby týkajúce sa zdaniteľných príjmov, prijaté na účet alebo do pokladne, mínus úhrady prijatých faktúr, ktoré v sebe obsahujú daňovo uznateľné výdavky, plus úprava o odpisy, príp. ďalšie uzávierkové operácie. Preto je ideálne, keď úhrady faktúr živnostník ešte v decembri prispôsobí svojím daňovým predstavám, teda aspoň z časti, pokiaľ je to možné. Platby prijaté na účet, síce vždy potešia, ale niekedy nečakaná úhrada prijatá na účet posledný decembrový deň môže skomplikovať daňové plánovanie, a treba aj s týmto počítať, prípadne sa dohodnúť so zákazníkom na termíne úhrady. Na rozdiel od právnických osôb, ale živnostník nemusí kalkulovať s dodaňovaním záväzkov po splatnosti. Čo sa týka uplatňovania daňových strát, princíp je rovnaký, dá sa ale aplikovať len na tzv. aktívne príjmy, tzn. nie je možné odpočítavať stratu napr. z prenájmu nehnuteľnosti.

Najväčší prínos v optimalizácii živnostníka by som však skôr videla v možnosti uplatňovať za rok 2017 60% paušálne výdavky a to až do výšky 20 000 €, podmienkou ale je, že živnostník nie je počas celého roka platiteľom DPH, a tiež nie je možné túto výhodu využiť pri prenájme nehnuteľností. Na rozmyslenie si, ktorý postup sa oplatí viac, má ešte živnostník pár mesiacov.

Ďalšie výhody pre živnostníkov, ako fyzické osoby, ktoré zákon umožňuje a ktoré treba pri predbežnej kalkulácii brať do úvahy, je daňový bonus na dieťa v ročnej výške 256,92 €, na ktorý je ale nárok, iba v prípade, keď príjmy živnostníka presiahnu 2 610 € a zároveň dosiahne základ dane viac ako nula, alebo nezdaniteľná časť vo výške 3 803,33 € na daňovníka, príp. manželku ( za určitých zákonom stanovených podmienok ), na ktorú je ale nárok takisto len pri tzv. aktívnych príjmoch, tzn. napr. pri prenájme nehnuteľností nie je možné jej uplatnenie. Pozor, aj tu existujú ďalšie obmedzenia, napríklad, na nezdaniteľnú časť na daňovníka je nárok, len pokiaľ základ dane nepresiahne 19 809 €, potom sa táto položka postupne znižuje.

 

Ingrid Cicáková, daňová poradkyňa